Osviežujúci závan zo severu Európy

12.05.2017 11:09

V Košiciach hrá hádzanú mládežnícka reprezentantka Islandu.

Článok je prebratý z korzar.sme.sk a autorom je Daniel Dedina.

 

KOŠICE. Keď sa povie Island, väčšine Slovákov sa vynorí predstava sopiek či gejzírov.

Zo športového hľadiska je ešte v živej pamäti islandský futbalový zázrak na minuloročnom Eure vo Francúzsku.

Z dlhodobého hľadiska hrá prím hádzaná.

O to zaujímavejšie vyznieva skutočnosť, že už druhý rok pôsobí predstaviteľka renomovanej islandskej hádzanárskej školy aj na východe Slovenska, v Košiciach.

Študuje i hráva

Gunnhildur Pétursdóttirová má 24 rokov a je odchovankyňou sedemnásobného islandského majstra Haukar Hafnarfjördur.

Druhý rok študuje na Slovensku a popritom hráva hádzanú v družstve ŠŠK-ZŠ Bernolákova Košice.

„Vždy som chcela študovať veterinárnu medicínu. Zároveň som sa nechcela vzdať hádzanej, ktorú som doma hrávala osemnásť rokov. Z košického klubu mi odpísali, že ma veľmi radi privítajú na tréningu,“ opisuje sympatická mladá dáma, ktorej nikto na Bernolákovej nepovie inak ako Kony, zrod svojho príchodu na Slovensko.

Nová výzva

Hoci hádzanú má ako Islanďanka v krvi a patrí medzi výrazné opory košického družstva, priority má nastavené jasne.

„Prvoradá je škola, hádzaná je momentálne u mňa až na druhom mieste. Kvôli dlhému cestovaniu za súpermi som v tejto sezóne v zápasoch vonku väčšinou nenastupovala,“ hovorí ľavá spojka, ktorej kvality najlepšie dokumentujú štatistiky.

V 1. slovenskej lige zaznamenala v aktuálnej sezóne (do konca ročníka zostáva odohrať posledné kolo) 93 gólov, a to odohrala len trinásť zápasov.

Pri víťazstve 32:25 v Seredi pred dvoma týždňami, ktorým si východniarky definitívne zabezpečili miestenku v druhej najvyššej hádzanárskej súťaži pre nasledujúcu sezónu, sa Pétursdóttirová zaskvela dvanástimi gólmi.

Svoj pohľad na súťaž, v ktorej hráva, prezentuje takto:

„Nejde o najvyššiu súťaž, hrám v nej najmä pre zábavu a potešenie. Teším sa, že môžem spoznávať nových ľudí, pretože na Islande je len štrnásť tímov a hráčky sa už navzájom poznajú. Beriem to ako veľkú výzvu skúsiť niečo úplne nové.“

Páči sa jej Hlavná, miluje snoubording

Gunnhildur pochádza zo športovej rodiny. Obaja mladší súrodenci, sestra Vilborg i brat Kristinn, sú súčasťou úspešnej značky Haukar.

Nikto z najbližších ju od kroku odísť ďaleko od domova neodhováral, práve naopak.

„Rodina ma podporuje, máme spolu veľmi dobrý vzťah a často spolu komunikujeme. Keď som šla do Košíc prvýkrát, moja mama cestovala so mnou, aby mi pomohla na internáte. Stará mama doslova miluje Košice, je to jej obľúbené mesto.“

A čo si o metropole východného Slovenska myslí ona sama?

„Keď som ešte žila na Islande, o tejto časti Európy som veľa nevedela. Po príchode som bola ozaj prekvapená. Napríklad tým, aké to tu je lacné,“ zasmiala sa, aby vzápätí už vážnejšie dodala:

„Veľmi pekná je košická Hlavná ulica.“

Za ten čas, čo je na Slovensku, stihla už mladá Severanka vidieť rôzne časti našej krajiny.

„S družstvom sme sa viackrát 'motali' okolo vášho hlavného mesta Bratislava. Milujem snoubording v Jasnej, to ma absolútne fascinuje. Bola som v Martine, odkiaľ mám spolužiačku,“ vyratúva navštívené miesta rodáčka z Hafnarfjörduru, tretieho najväčšieho islandského mesta, kam sa vracia zhruba trikrát v roku.

Island a Slovensko – absolútne rozdielne krajiny

Znova sa usmeje pri otázke, v čom vidí najväčšie rozdiely medzi Islandom a Slovenskom.

„Fúha, tých vecí je dosť. Napríklad jedlo. My jeme veľa rýb a jahňaciny, na Slovensku mi najmä jahňacina veľmi nechutí. Ďalší rozdiel je v správaní ľudí. Tunajší ľudia sú väčšinou veľmi milí a priateľskí, u nás je to trocha rezervovanejšie. Odlišné je aj počasie. Máte veľmi chladné zimy a horúce letá, u nás teplotné výkyvy nie sú až také výrazné. V lete býva najviac 20 stupňov, v zime okolo nuly, maximálne mínus päť.“

Zo slovenčiny ovláda zatiaľ len niekoľko slov.

O to viac zaujme pekná výslovnosť slov ako žuvačka či čučoriedka, ktoré dávajú zabrať aj jazykovo príbuznejším národom, než sú Islanďania.

Mladé dievča, vysokoškoláčka, vychutnávajúca si život plným priehrštím.

Nedalo sa neopýtať, ktorí muži sa jej viac páčia, Islanďania alebo Slováci?

„(po chvíľke premýšľania) Okej. Mám radšej islandských mužov, severské typy. To ale vôbec neznamená, že tu tiež nie sú pekní jedinci.“

Odporúča čarokrásnu prírodu

Island je turistickým snom nejedného Slováka. Gunnhildur Pétorsdóttirovej sme ponúkli rolu virtuálnej sprievodkyne jej krajinou.

Ktoré miesta by nám odporúčala navštíviť?

„Island je naozaj pekný. Či už ide o Modrú lagúnu (geotermálne kúpele, pozn. red.) alebo Zlatý okruh s národným parkom Thingvellir, vodopádmi, gejzírmi a nádhernou prírodou. Je to skvelé miesto na relax, bez akýchkoľvek áut či iných ľudí. Veľmi pekné sú aj menej obývané miesta na severe a severovýchode našej krajiny. Nemáme výnimočné architektonické skvosty ako napríklad Dóm svätej Alžbety v Košiciach, také niečo u nás jednoducho neexistuje. Najväčším lákadlom je jedinečná príroda.“

Najpopulárnejšie športy na ostrove, ktorého populácia sa rovná súčtu obyvateľov Košíc a Prešova, sú futbal, hádzaná a basketbal.

„Veľa ľudí sa v súčasnosti venuje crossfitu (funkčný tréning zameraný na posilnenie celého tela) a máme tiež niekoľko medzinárodne úspešných fitnesiek,“ vraví.

Minulý rok pobláznili islandský národ futbalisti, ktorí na Eure vo Francúzsku postúpili zo základnej skupiny, následne senzačne vyradili Anglicko a konečnou prekážkou pre nich bol až domáci výber vo štvrťfinále turnaja.

„Bolo to niečo neuveriteľné. Nikto v krajine nerozprával o ničom inom ako o futbale,“ spomína si na vtedajšiu atmosféru na Islande Gunnhildur.

Profesionálna hádzaná? Najprv škola

Na mládežníckej úrovni vyhrala v hádzanej na Islande všetko, ocitla sa i v širšej reprezentačnej nominácii do 19 a 21 rokov.

Medzi ženami bola súčasťou tímu Haukaru Hafnarfjördur, ktorý si zahral vo Final Four národného pohára.

Aké športové ambície má Gunnhildur Pétursdóttirová ešte pred sebou?

„Stále som snívala o tom, že budem hrať hádzanú na profesionálnej úrovni. Neviem, či je to ešte reálne. Predovšetkým chcem úspešne zvládnuť štúdium. Ak sa mi to podarí, pravdepodobne sa vrátim do vlasti a možno sa mi podarí presadiť v hádzanej doma alebo trebárs v Nórsku. To by bolo vynikajúce.“

Možno sa tak v budúcnosti naozaj stane, ešte predtým by však mala mladá Islanďanka svojím športovým umením niekoľko sezón tešiť najmä slovenských hádzanárskych priaznivcov.

TRÉNER MAGUŠKA: ROZDIELOVÁ HRÁČKA, INÝ LEVEL

Zahrá si aj ragby

„Naše družstvo prešlo generačnou výmenou, rozpadol sa nám dorast, takže Kony bola pre nás doslova darom z nebies. Pri prestupe nám výrazne pomohol jej otec, ktorý zabezpečil potrebné formality na islandskej strane,“ pochvaľuje si Marián Maguška, tréner hádzanárok ŠŠK-ZŠ Bernolákova Košice. „Ide o hráčku, ktorá dokáže dať v zápase dvanásť-štrnásť gólov. Ak sa jej darí menej, tak dá desať a pridá desať asistencií. Jednoducho rozdielová hráčka. Má dobrú stavbu tela, je pevná. Do kolektívu zapadla výborne, dievčatá ju prijali bez problémov. Komunikujú spolu po anglicky. Akurát pre nás starších je to trocha problém, ale robíme, čo sa dá. Hádzanú má v krvi a preto počas zápasov zväčša vycíti, čo jej chcem povedať. Na túto súťaž je to iný výkonnostný level.“

Skúsený tréner košických hádzanárok plne akceptuje Pétursdóttirovej súčasný život, v ktorom tvorí hádzaná len jednu z viacerých zložiek. „Hneď na začiatku mi povedala, že na Slovensko prišla študovať a spoznávať tunajší život. Sama sa vyjadrila, že súčasný stav jej vyhovuje. Angažuje sa v združení zahraničných študentov, s ďalšími dievčatami zo severských krajín chodieva v Košiciach na Watsonke hrávať ragby, snouborduje. Náš klub funguje na amatérskej báze, takže v ničom jej nebránime. Naopak, u všetkých dievčat si veľmi vážime, že sa hádzanej venujú popri škole či zamestnaní, na úkor svojho voľného času. Na zápasy vonku chodí s nami Kony minimálne, keďže väčšina súperov je vzdialená štyri až päť hodín cesty. Keď však s nami predsa ide, pozerá počas cesty s úžasom von oknom, fotí si lesy, sfarbené listy stromov, je to pre ňu niečo úplne nové,“ prezradil Maguška.

 

(dd)